nedeľa, 21. mája 2017

Sukňa na mieru u krajčírky: áno alebo nie?

Koncom februára mi pribudla do šatníka nová, na mieru šitá sukňa. Už tretia, pričom každá jedna bola šitá u inej krajčírky, takže sa od seba líšia nie len materiálom, vzorom a strihom, ale aj kvalitou spracovania. No a tak som sa rozhodla, že možno nebude zlé podeliť sa s vami o skúsenosť s na mieru šitými sukňami. Ako ste si už všimli, názov som nezovšeobecnila na odev, ale konkretizovala som ho na sukne. S inými vecami totižto skúsenosť nemám a určite je jednoduchšie ušiť sukňu, kde najdôležitejšou mierou je obvod pásu a celková dĺžka ako napr. také sako, kde musí sadnúť nekonečne veľa detailov.=) 

Hlavným dôvodom prečo si dám rada ušiť sukňu krajčírke je ten, že ponuka obchodov mi nevyhovuje - potlač, vzor, materiál, strih, dĺžka, detaily... skrátka, naozaj len máloktorá sukňa vie ulahodiť môjmu vkusu. Sama, bohužiaľ, šiť neviem, a tak je pre mňa jedinou možnosťou dať si nejakú tú sukňu ušiť. Možnosť vybrať si strih, materiál, vzor ... skrátka navrhnúť si celú sukňu navyše veľmi imponuje môjmu "návrhárskemu ja".

Ja teda vždy predstavu o nejakom výsledku mám, častokrát ani s látkou nemám problém. V mojom prípade je najväčší problém zohnať dobrú krajčírku... alebo aspoň vôbec nejakú krajčírku. Mám síce pocit, že dnes šije každý, ale akoby nikto nechcel robiť zákazkové šitie. Na jednej strane to chápem, ak má človek vlastné nápady, prečo by mal realizovať nápady iných ... ale to tu nechcem rozoberať. Problém je teda krajčírka. Môžte to riešiť tak, že si nájdete krajčírku cez internet. Ja mám skúsenosti skôr s českými krajčírkami ako slovenskými. Tie slovenské sa asi dajú nájsť napr. na Sashe, ale tam zablúdim raz za pár rokov, pretože ponuka ma až tak neoslovuje... ale aj to je možnosť samozrejme. Druhá možnosť je nájsť si krajčírku v okolí - mne sa takto podarilo jednu nájsť, keď som išla k zubárke na ročnú prehliadku.
Prvá sukňa na mieru
Objednanie sukne cez internet má podľa mňa trocha viac nevýhod, ale v konečnom dôsledku výsledok môže byť rovnako dobrý alebo rovnako zlý ako keď vám šije krajčírka "od vedľa". To riziko spočíva najmä v tom, že v tomto prípade sa premeriavate sama. Ak svoje miery zadáte zle, sukňa vám nebude sedieť. A čudovali by ste sa, koľko žien alebo ľudí celkove, sa nevie dobre zmerať. Ja preto používam taký malý trik - premeriam seba a premeriam sukňu, ktorej miery mi perfektne sedia a to mi pomôže priblížiť sa k nejakému reálnemu číslu.
Druhá vec, ktorá je pomerne komplikovaná, je vysvetliť svoju presnú predstavu toho, čo chcete. Ja si pomáham obrázkami z internetu a ich kolážou. Napr. pás chcem mať tvarovaný do špičky ako na tejto fotografii, sukňu bohatú a riasenú ako na tejto fotografii... dobrá krajčírka by vás mala potom vedieť usmerniť a pýtať sa na detaily. Dohodnutú predstavu by mala vedieť nakresliť - či sa s tým vyhrá alebo to len rýchlo načrtne je na nej... ale tá predstava by tam mala byť a mali by ju vidieť obe strany.
Ďalším problémom potom môže byť materiál. Napr. pri prvých šatách som mala predstavu konkrétnej látky, takú ale krajčírka nemala, a tak mi ponúkla alternatívu, ktorú mala už doma. V druhom prípade som krajčírku oslovila ja, lebo mala presne ten typ materiálu aký som chcela. V treťom prípade som mala kúpenú látku, ale nemala som krajčírku, ktorá by mi sukňu ušila.... Takže ak objednávate cez internet, materiál môže byť tiež jeden z hlavných bodov. Mnohé krajčírky totižto majú látku naskladnenú a sú ochotné šiť len z tých; ak máte látku zasa vy, treba ju posielať atď.
Druhá sukňa na mieru s motívom toile de jouy
Šitie u reálnej krajčírky prebieha v zásade rovnako. Na začiatku absolvujete konzultáciu o tom akú máte predstavu, krajčírka pridá svoj názor alebo vylepšenia, premeria vás, pokecáte o vhodnej látke alebo o látke , ktorú už máte, navrhne spôsob zapínania a podobne. Výhodou takéhoto šitia je, že v cene sú zahrnuté aj skúšky. Ja som napr. mala v cene dve skúšky sukne a musím povedať, že napr. pri komplikovanejšom skladaní sa to veľmi oplatí, rovnako sme dotiahli potom aj dĺžku sukne a podobne. Mimochodom moja prvá konzultácia zabrala dobré tri hodiny.=D To keď skrátka začne brainstorming dvoch nadšených ľudí, tak čas letí ako bláznivý.=D
Návrh "úpravy pásu" - rýchla skica od Madame Muffin
Čo sa týka ceny, každá sukňa stála okolo 60 eur, pričom v cene je už zahrnutá cena za látku, ktorej býva zväčša tak cca 2,5 až 3 metre. Orientačne dáte za bavlnenú látku cca 15 eur, zbytok je cena práce. Žiadna zo sukní nemá všitú spodničku, to sú samozrejme peniaze navyše.
Čo sa týka kvality sukní, v zásade som spokojná, hoci každá má pár vecí, ktoré by som vylepšila. Týka sa to najmä "pásovej" oblasti dvoch posledných sukní. Hoci sú robené podľa aktuálnych mier, v páse sú mi voľnejšie a to ja nemám rada, pretože pás nesie celú váhu sukne a keď ho nemám na pevno, som z toho nervózna. Napr. pri poslednej sukni by som pás spravila širší a pevnejší, pretože látka/sukňa je naozaj ťažká.  Inak je kvalita šitia veľmi dobrá pri všetkých troch.
Tretia sukňa na mieru z Ikea látky
Ak by som mala teda odpovedať na otázku či sukňu u krajčírky áno alebo nie, tak moja odpoveď by bola jednoznačne áno. Možno sa to zdá ako nákladný kúsok, ale berte to ako remeslo, ktoré vy neovládate, a ako každá ručná práca, aj táto má svoju hodnotu. Ja dávam šiť tak jednu sukňu ročne, zväčša z peňazí, ktoré odkladám postupne, dlhodobo, takže to nie je až taký zásah do rozpočtu. Hlavne si viete vytvoriť nadčasový a originálny kúsok, ktorý žiadna iná žena nemá. Viem, že zatiaľ čo iné sukne zo svojho šatníka časom vyradím, tieto ostanú pretože sú dobré, pohodlné, originálne... možno aj nadčasové, ale to ukáže čas. Navyše mám na ne veľmi pozitívne odozvy od okolia - známych, ale aj úplne cudzích ľudí... takže vykročte z radov a poďme revitalizovať krajčírske remeslo! =D

Aké skúsenosti máte so šitím sukní vy? Skúšali ste suk/nu na mieru alebo si viete jednu ušiť aj samé? Kde potom hľadáte inšpiráciu, zháňate materiál?

Ps.: O sukni č. dva, teda o tej z toile de jouy som písala podrobnejšie v tomto článku - link TU.  O tretej sukni z Ikea látky si zasa môžte čítať TU.

BB

7 komentárov:

  1. ani nehovor!!! ja mám toľko nápadov, aj látky doma, čo som kúpila raz za čas vo výpredaji, ale nájsť na to vhodnú krajčírku to je umenie. Sama si nadávam,prečo neviem šiť :D jedného dňa by som sa to chcela naučiť, ale momentálne sú mi fakt prednešie iné veci, ktorým sa venujem. tiež sa mi však podarí raz za čas si dať niečo ušiť a súhlasím s názorom, že treba toto remeslo podporovať a jednak človek vie získať neuveriteľne jedinečný kúsok :)
    Drew's Beauty

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ochhh ja by som sa tiež rada naučila, ale to je celá veda a nie je nik, kto by ma to naučil a ako "samouk" si v tomto neverím.=/ Teoreticky, keď budem raz na materskej... možno by sa to dalo nejak dobehnúť =D.

      Odstrániť
  2. Tie prve dve sukne su perfektne 🙂, tak rucne veci su stale drahsie, ale ked to cloveku vyhovuje preco nie :). Aspon si je potom isty, ze neuvidi taku istu na kazdom druhom cloveku :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Áno, tiež to beriem tak, že ručná práca stojí trocha viacej... ale tak vždy je to o tom komu čo vyhovuje. Ja sa takémuto kúsku aspoň raz do roka vždy poteším.=)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahoj. Ja sa práve vytešujem zo sukne, ktorú som si ušila v pondelok a mám v hlave už ďalšiu, zajtra idem na lov látky (čo sa týka nápadu, jednoducho sa mi vynorí v hlave) a k tomu som našla tento pekný príspevok. Látky hľadám v metrovom textile:), niekedy mi v sekáči padne do oka nejaký kus odevu, v ktorom vidím potenciál na prešitie na niečo iné a niekedy kupujem látku cez internet, hoci si materiál neviem ohmatať. Elastické látky s mojím strojom šiť nezvládam, vtedy sa obraciam na krajčírku. Myslím si, že krajčírke treba dôverovať, ale hlavne jej presne vysvetliť, čo chceme a tiež si vypočuť jej názor, napr. či sa látka hodí na daný strih. Originálne kúsky sú perfektné či sú šité nami alebo krajčírkou. Sukniam zdar! Katka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja zasa veľmi pekne ďakujem za milý komentár a tíško závidím, že si vieš aj sama niečo ušiť.=) Ja som sa teraz odhodlala a vypožičala som si pár kníh o šití, ale musím povedať, že to vôbec nie je jednoduchá záležitosť a obdivujem všetkých, ktorí toto remeslo ovládajú. Pre mňa je to zatiaľ španielská dedina.=(
      Inak čo sa týka sekáča, zrovna pár dní dozadu som zažila podobný stav, kedy som videla hromadu krásnych vecí, ktoré však potrebovali trochu upraviť. No a tak som si odniesla aspoň jednu dlhú nočnú košieľku, pri ktorej rozmýšlam, že ju dám skrátiť na taký "baby doll" štýl 50-tych rokov (keď sa pozrieš na môj instagram, tak ju tam nájdeš ;)). Takže áno - sekáč je veľmi zaujímavý zdroj, metrový textil detto... Inak aj posledná krajčírka, u ktorej som bola, aj tá mi ukazovala celú hromadu látok, ktoré za pár eur kúpila v sekáči. Strašne sa tomu tešila.=D Také malé bohatstvo.=D

      Odstrániť
  5. Ja som si tú sukňu ušila na lindy hop, ktorý som začala tancovať, bodkovanú s veľkou mašľou. Podľa toho, čo som čítala, keď sa skončila vojna, ľudia sa z mieru veľmi tešili a veľa tancovali, a keďže bola núdza, veľa zošívali, prešívali z dámskeho na pánske a z pánskeho na dámske. Keď sa dnes snažíme trochu využívať vyradené, robíme to isté, hoci to nie je naša jediná možnosť a máme z toho radosť. Špeci krajčírka, ktorá loví veci v sekáči a potom čaká, či sa niečo trafí zákazníčkam do vkusu. Občas sa ma ľudia pýtajú, či sa nehanbím ísť do sekáča, že čo ak má tam niekto uvidí:). Mi to príde, akoby som sa hrabala v kontajneri, no aj tam by sa určite našli nejaké malé bohatstvá:):)

    OdpovedaťOdstrániť