sobota, 24. júna 2017

Tie najradostnejšie radosti

Po pomerne dlhom období, kedy som mala dojem, že moja práca nemá žiadne výsledky... inými slovami, že len zabíjam čas prkotinami len preto, aby som mala aspoň klamlivý pocit, že na niečom naozaj pracujem (budujem si kariéru =D)... po dlhom období môžem povedať, že veci sa predsa len naozaj niekam posúvajú. Skrátka prišlo všetko naraz a náhle, viacero pozitívnych vecí a mne je teraz tak dobre! Nechávam sa doslova unášať všetkými možnými pozitívnymi vecami, pocitmi a udalosťami. Aktuálne sa mi smerovanie môjho života veľmi páči, hoci blízka budúcnosť má zatiaľ ostré línie len kde-tu, takže neviem tak celkom úplne, čo presne ma čaká. Tak či onak, mám v pláne si všetko naplno užiť, nech už to bude čokoľvek. Prejdime však ku konkrétnym radostiam, nech presne viete z čoho pramení moja radosť.=)

Takže radosť č. 1. Možno ste ju už niektorí zaregistrovali na FB či Insta účte, ale minulý týždeň sme mali (ja a Polly) rokovanie s vydavateľstvom Ikar ohľadom našej kuchárskej knihy. O mojom druhom, kapkejkovom ja som napísala krátky článok, takže tí, ktorí nevedia, môžu si viacej prečítať TU. Dohodli sme sa teda na spolupráci, pričom predbežne by mala kniha so sladkými kapkejovými receptami vyjsť začiatkom r. 2018.
Popravde, seba som si predstavovala v živote na rôznych miestach, ale že raz budem sedieť vo vydavateľstve a budem označovaná za spoluautorku? Poznáte to, ako dieťa som chcela byť spisovateľka, ale to bol detský sen... asi ako som chcela byť učiteľkou alebo doktorkou - jeden týždeň som chcela byť to, a druhý zasa ono. =D Celá táto situácia je tak pre mňa sureálna, no o to viacej si ju chcem užiť... druhá takáto príležitosť už prísť nemusí.=D


Ďalšia radosť súvisí tiež s knihou a kapkejkami. Hoci kniha je v zásade hotová, zhodli sme sa, že by jej neuškodilo malé rozšírenie,  a tak vymýšľame, dopekáme a dofocujeme ďalšie chutné recepty. Avšak to si zasa  vyžaduje ďalší porcelán, tácky, textílie, príbor atď... skrátka veci na foodstyling, pretože tie, ktoré sme mali, tie sme už zúžitkovali a veru, nebolo toho málo. A tak som obehala prednedávnom pár obchodíkov, v ktorých som našla tieto pastelovo-zlaté rozkošnosti.=D Tú modro-zlatú šáločku a podšálku som dokonca dostala so 40 percentnou zľavou a ešte mi ju poobdivovala jedna neznáma slečna, čo mi samozrejme pohladilo ego a dvihlo náladu.=D


Trošku z iného súdka, ale aktuálne k letu, je moja tohtoročná letná dovolenka. Ani neviem po akej dobe nejakú letnú dovolenku vôbec mám - a tým nemyslím týždeň doma na záhrade- ale zadarilo sa, a ja idem k priateľovi na loď. No... je to trocha netradičný výber dovolenky - týždeň na kontajnerovej lodi... ale priateľ je rád, lebo spoznám kus jeho práce (pracuje ako navigátor s hodnosťou tretieho dôstojníka)... a ja som rada, lebo zažijem dobrodružstvo. A to, že budeme obaja šťastní, lebo sa uvidíme po dva a pol mesiaci, to hádam ani písať netreba. K tomu dobrodružstvu ale! Letím totižto do Hamburgu (sama!!!), kde sa z letiska budem musieť "prebojovať" do prístavu, ktorý je .... obrovský... vlastne aj Hamburg je obrovský, takmer ako dve tretiny Slovenska. No a domov zasa letím z Malty (sama!!!) z rybárskeho mestečka Marsaxlokk, čo bude tiež zaujímavé.=D Čiže oscilujem niekde medzi strachom, šťastím a vzrušením z toho všetkého, čo ma čaká. Pre niekoho to možno nie je nič moc, ale ja nie som zvyknutá cestovať sama, takže... pre mňa je to vyslovene výzva a vystúpenie z akejkoľvek komfortnej zóny, o ktorej ľudia tak radi rozprávajú. V každom prípade, ak tu od augusta nebude na blogu nič pribúdať, tak som stratená niekde vo svete.=D

Nie tak významnou radosťou, ale stále radosťou, ktorá teší, je slamený klobúčik s mašľou, ktorý vyzerá ako od Anny zo Zeleného domu.=D Dopracovala som sa k nemu tak, že nejaký dobrák ma zablokoval na parkovisku a ja som nemala ako vyparkovať z miesta. No a keďže parkujem zrovna pri obchodnom dome, čo iné som mohla robiť ako ísť pozrieť, čo nové v obchodoch. Ten čas kým niekto z môjho blízkeho okolia vyparkuje som jednoducho musela nejak zabiť....


Behanie po obchodoch preskočím a rovno napíšem, že klobúčik som našla vo Forever21 a takýto alebo podobný zháňam celé veky!!! ...Dobre... má síce nejaké nedostatky ako napr. že tá stuha pôsobí lacno, ale keď zistím ako, časom ju prešijem alebo prelepím.=) Tiež si musím na klobúk našiť stuhy, ktoré budem zaväzovať pod krkom, pretože inak klobúk na hlave nedrží... ale to nie je vada, pretože mašľa pod krkom vyzerá naozaj esteticky a krásne - vid obrázok.
Zdroj: Instagram/iddavanmunster
Inak jeden podobný klobúčik, mám vyhliadnutý už roky rokúce na Etsy, lenže stojí vyše 100 eur aj s poštovným... a to je momentálne nad môj rozpočet. Takže zatiaľ sa uspokojím s touto lacnejšou verziou ;).

Trocha staršou radosťou, ktorou som sa pochválila už na Instagrame je zviazaný ročník časopisu Přehled z r. 1947. Našla som ho v antikvariáte Steiner, do ktorého v poslednej dobe pozerám dosť často, pretože sa tam objavujú dosť zaujímavé kúsky. Napr. ešte tento týždeň, tam boli zviazané módne časopisy z r. 1860 a nejaké drobné. Žiaľ, išlo o časopis písaný v maďarčine, takže pre mňa by mali hodnotu len tie obrázky, ktoré boli inak naozaj krásne.
Tieto kúsky však miznú ako teplé rožky, takže kto zaváha, nemá... aj keď niektoré stoja 40, či v prípade časopisov až 80 eur, vždy ich niekto kúpi v rozmedzí pár dní. Vrátim sa však k časopisu Přehled. Ak som správne pochopila, jeho pointou bolo zozbierať zaujímavé články zo svetových alebo domácich periodik, ktoré vychádzali v danom roku. Články boli samozrejme prekladané. Osobne ma potom pobavil článok, ktorý opisuje Venušu z r. 1947, teda akúsi ideálnu ženu a jej ideálne miery. Ďalej sa v ňom píše o tom, že tento rok sa bude nosiť "mäkká silueta", ale nie v zmysle mäkká, akože papám koláčiky a obalujem sa tukom, ale v štýle, že hranaté línie/siluetu vystriedajú mäkké a oblé línie... teda tie odevné, nie telesné.=D


Napokon ešte spomeniem prťavý vintage obchod Nox, ktorý sa nachádza v Starom  meste v Bratislave, zašitý vo dvore VŠMU. Na prvý pohľad sa nelíši ničím od našich obvyklých sekáčov. Aj tá ponuka je miestami podobná, avšak ak ste v správnom čase na správnom mieste, nájdete tú doslova skvosty! Hoc aj také nohavice Yves Saint Laurent. Nájdete tu ale aj frak, krásne menčestrové pánske saká, vintage kabelky, topánky, spoločenské šaty... Ak máte fantáziu, šikovné ruky a viete si šaty upraviť, máte tu doslova poklad neobmedzených možností. Čo som sa inak bavila so slečnou, ktorá tam väčšinou predáva, majiteľka zháňa jednotlivé kusy kade-tade v zahraničí. Navyše ak potrebujete, vedia vám šaty aj odložiť. Ak máte cestu, sem-tam sa tam oplatí zastaviť.;)
Žiaľ, fotky z priestoru nemám, pridám len jednu foto šiat, ktoré som si skúšala a nočnej košielky, ktorú som kúpila.


Aké plány máte na leto vy: Prípadne, aká veľká udalosť sa udiala v poslednej dobe vám?
BB

9 komentárov:

  1. Tak tieto Radosti...keď čítam ešte stále ani ja sama neverím.... ja neverím tak veľmi, že ešte stále sa na tej vlne neveziem... ale skôr sa dostávam do takého posvätného pokoja, čo tiež vôbec nie je na zahodenie xD a peťo stále hovorí, že mám lepšiu náladu a pritom si to ani neuvedomujem - čiže u mňa je to taký pomalý nevedomý proces vracania sa k svojmu starému ja xD.
    A akože, tá tvoja dovolenka je naozaj dobrodružstvo, nebudem ti ani hovoriť ako by som sa bála letieť sama, aby som ťa ešte viac neznervóznila, ale myslím, že to bude pozitívna nervozita, keď to budeš prežíva - proste opakujem sa, ale vyslovene adventúra :D... ja som zistila, že sa teším do Tatralandie, akoby som išla k moru...aj keď to zatiaľ nevyzerá, že nám vyjde počasie, ale je mi to jedno, sú aj vnútorné bazény. A začiatkom septembra chceme ísť na samostatný rýchly výlet dakam za hranice, veď vieš...ale ktovie kam.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja si to uvedomujem tak miestami... lebo vzásade sa zatiaľ nič nezmenilo, stále zažívam tú každodennú rutinu - práca-domov-práca, ale niekedy si an to len tak zrazu spomeniem, že !!!kniha!!! a úplne mi to rozžiari ten deň.=D
      Snažím sa nad tým veľa nerozmýšlať, lebo s mojou povahou si začnem vymýšľať všetky negatívne scénare, ktoré by sa mohli stať ... a je zbytočné kaziť si to. Nie je to zasa tak komplikované...teda verím tomu, že to nebude.=D Takže sa to snažím brať ako fakt - nasadnem do lietadla, odveziem sa a hotovo.=D Keď nebudem vedieť, budem sa pýtať! Jednoduché.=D ....len keby sa mi nesnívalo o padajúcich lietadlách.=D
      A s tou Tatralandiou ti verím. Brat chodí s priateľkou niekedy len tak na otočku - vykúpať sa a zasa domov.=D A ako som ti už milión ráz spomínala - my sme sa tam s Maťom tiež parádne vyšantili.=D A ešte keď tam máte ubytko - no čistá pohoda.=D
      Inak my tiež ešte rozmýšlame nad nejakou malou dovolenkou na začiatku jesene, ale akosi sa neviem rozhodnúť, kde by som chcela tie peniaze utratiť.=D

      Odstrániť
  2. Ja tento rok skončím veru doma na záhrade, ale zase idem na predĺžený víkend do Varšavy, čiže počíta sa to, hoci more ako minulý rok to nebude. Plne ťa chápem, že sa na dovolenku k frajerovi tešíš, ja sa s mojím tiež vídavam tak dvakrát mesačne a vždy sa neuveriteľne teším. Vzťahy na diaľku sú skrátka také. Isto to na letisku zvládneš, aj v meste, ako ja vravím, veď mám jazyk.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som mala záhradu posledných... no... niekoľko veľa rokov, takže sa teším z tejto zmeny.=D A dúfam, že aspoň raz sa stihnem okúpať aj v mori, lebo posledné roky sa naňho chodím len pozerať.=D
      Ono ale ani tá záhrada zasa nie je zlá - každé leto si uvedomím, že je úplne super, že sa môžem vyvaliť von na trávu, v súkromí... naokolo ticho, len bzučanie hmyzu a štebotanie vtákov. Vtedy si poviem, že bývať na dedine má aj svoje výhody.=D
      Do Varšavy by som sa aj ja chcela ísť niekedy pozrieť... aj do Krakowa. V Poľsku som bola prvý raz vlastne ešte len minulý rok a úplne som sa doňho zaľúbila.=)
      A áno, vzťahy na diaľku sú žiaľ, také, ale vďakabohu za 21. storočie a internet. Osobný kontakt síce nič nenahradí, ale aspoň sa to obdobie dá nejak preklenúť.

      Odstrániť
  3. Gratulujem ku knihe! Zaregistrovala som na všetkých sociálnych sieťach, moc vám to prajem a teším sa na výsledok :)
    Náhodou, cestovanie osamote je veľmi posilňujúci zážitok. Pamätám si, že som skoro plakala, keď som šla na lietadlo poprvé úplne sama :D
    Malta je aj naša tohtoročná destinácia, ale ideme až v septembri.
    Či ma teraz niečo tak veľmi teší? Asi nič tak veľké, ale je fakt, že nejaké drobné radosti by som si napísať po dlhej dobe mohla tiež. Práca je dosť stresujúca, hodí sa pripomenúť si, že sú aj fajn chvíle :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, ďakujem. Sama som prekvapená akú pozitívnu a pomerne širokú odozvu táto novinka mala, hoci na FB sme sa vrátili po dosť dlhej pauze.
      Áno, presne preto oscilujem medzi radosťou a strachom. Viem, že keď toto zvládnem, tak zasa prekonám jeden blok v mojej hlave... ale ešte som to nezvládla, tak ma to trocha znervózňuje.=D Ale tak ako tu už bolo spomenuté - mám ústa, ruky, nohy...spýtam sa, dohovrím sa.=D
      Ja som inak tiež chcela ísť dovolenkovať na Maltu. Z časti sa mi to teraz splní - budem tam až dva dní!=D Ale to sú tie moje klasické dovolenky.=D Ale škoda, že nejdete už v auguste... bola by som pokojnejšia, lebo tu nie som tak úplne sama.=D
      Veru, niekedy si treba pripomenúť aj drobnosti a pekné chvílky. Ako mne minule priateľ vytkol, že prečo som smutná, keď robím presne to, čo som chcela. Niekedy to chce tiež len iný uhol pohľadu.=D

      Odstrániť
  4. respect moja cestovať sama ....uuuuu... :)

    a ku knihe gratulujem :) ani nevieš ako sa z vás tešííím :) phuj phuj phuj pre šťastie :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Rešpekt odlož do doby, kým sa úspešne vrátim domov aj s kuframi.=D
      Ďakujem.=D Tiež sa veľmi veľmi teším. Je to skutočne neuveriteľné, že sa naozaj zadarilo.

      Odstrániť
    2. respect už len za to odhodlanie :D

      Odstrániť